1. Vážení hráči! Dne 12.6.2019 nový svět - Herolus otevře své brány. Přidejte se do válek na světě s novým zakončením - Dominance Více informací najdete na herním fóru
    Zamítnutí oznámení
  2. Po celých 7 letech (jeden rok za každý div světa ) jsme konečně začali pracovat na novém zakončení světů - a to v úzké spolupráci s Hráčskou radou a oporou v Divokých kmenech, které jsou takovým naším duchovním předkem. Konečně vám představujeme Dominanci, rychlé bojově zaměřené zakončení hry, které jste si tak dlouho přáli. Podrobnější informace naleznete herním fóru
    Zamítnutí oznámení
  3. Vážení hráči, ve středu 10. července proběhne aktualizace hry na verzi 2.192. Omluvte prosím drobné výpadky při nahrávání aktualizace. Děkujeme za pochopení.. Více informací najdete na herním fóru
    Zamítnutí oznámení

Historie-fejokles

Téma v sekci 'Soutěž o nejlepší historii bojovníka' založené uživatelem fejokles, 28. úno 2011.

:
Uzavřeno pro další odpovědi.
  1. fejokles

    fejokles Guest

    Česť a Smrť

    Svet Grepolisu je drsné miesto, je to svet neustálych bojov o holé prežitie, kde nikto nepozná zľutovanie. Svet plný hrdinských činov, slávnych víťazstiev ale i horkých porážok.
    A taký bol aj môj osud okúsiť víťazstvá a prehry.
    Teraz keď som prišiel o všetko viem, že bohovia prajú iba víťazom. Moje slávne mesto je v plameňoch a vydrancované nájazdníkmi. Som kráľom ničoho, stojím na palube mohutnej Trirémi a vediem mojich zúbožených poddaných do neznámych končín, kam ešte predo mnou nikto nevyplával.

    „Môj pane, napite sa.“ z chmúrnych myšlienok ma prebudil Cestus veliteľ mojich vojsk poradca a dobrý priateľ mi podával džbán s vínom. Vďačne som ho prijal a nechal som živototdárnu tekutinu vtekať do môjho vysušeného hrdla.
    „Myslíš že to zvládneme?“ vrátil som Cestusovi víno.
    „Urobili sme, čo sa dalo pane, teraz je to v rukách bohov“ odvetil zachmúrene
    „Šťastie nám nepraje a ani bohovia nám niesu naklonený... Máme iba dva tucty lodí, plavíme sa už týždne a stále sme nezazreli pevninu“ znova ma chytila depresia.

    „Pane?“ Cestus sa nervózne zavrtel, „možno by sme mali obetovať bohom aby sme si ich naklonili.“
    Zahľadel som sa na oblohu - stále rovnaká, posiata ťažkými čiernymi mrakmi, už sa ani nepametám kedy som naposledy videl slnko.
    „Nie!“ odpovedal som rázne „dochádzajú nám potraviny, nebudem nimi plytvať na chamtivých Olympanov.“
    Strašne zahrmelo a mňa napadlo či som neprivolal Diov hnev. Všetci zatajili dych a s obavami vzhliadli k oblohe a potom... začalo pršať- obyčajný dážď, uľahčene som si vydýchol.

    A zrazu som niečo začul, nastražil som uši, Cestus chcel niečo povedať, ale gestom som ho umlčal. ,,Húúúk“ a znova teraz to už musel počuť každý! Všetci sa nervózne obzerali a ja som tušil, čo sa k nám blíži, chrbát mi zalial studený pot.

    Bol to podobný zvuk aký vydávajú veľryby ale toto určite nebola veľryba, bol hlas dravca ktorý zacítil korisť, to môže byť len... „Húúúk“ zaznelo nebezpečne blízko, pred nami sa pod hladinou myhol obrovský tieň dore viditeľný aj pri zhoršenom počasí. Mohutné telo pretrhlo hladinu a všere bolo vidieť 9 dračích hláv. „Hydra!?!“ posádka začala panikáriť, slepo behali po lodi, zdesene kričali a prosili bohov o rýchlu, bezbolestnú smrť. Ale to nebolo všetko za hydrou sa z temnoty vynorili sťažne lodí, vlajka sa nedala rozoznať.

    Bolo ich viac odhadol som to na trojnásobnú presilu. Chytil som Cestusa za plece, tvár mal bledú ako smrť, ale inak vyzeral pokojne „Nemôžeme ujsť nestihli by sme sa ani otočiť, budeme bojovať!“ Cestus prikývol zdalo sa že ešte viac pobledol ja som asi vyzeral rovnako.
    „Vydaj rozkazy, vyrazíme im naproti!“ Cestus zrovnal mužov a štekal na nich rozkazy.
    „Do zbrane zbabelci musíme preliať ich krv!“ zreval som a vyrazil som na provu.

    Nepriateľ sa blížil, pevne som zovrel kopiju a štít, muži sa postavili na svoje miesta. Hydra opäť zrevala, už som jej dokázal zrátať všetky zuby, mierny rozbeh a vrhol som kopiju... bol to dobrý hod, letela miernym oblúkom zabodla sa do syčiacej papule tak hlboko že hrot vyrazil zo zátylku v spŕške krvi. Muži nadšene zajasali, netvor bolestivo zavyl a ja som tasil meč. More sa začínalo búriť- toto nebude ľahký boj, netvor narazil do lode, boli sme pripravený, vrhli sme sa vpred a dorážali na Hydru kopijami a lukmi. Osem hláv vyrazilo do útoku trhali na kusy každého kto im prišiel do cesty. Nad hlavou mi preletelo skrvavené torzo bez nôh a vedľa mňa spadla kohosi ruka stále zvierajúca zbraň.
    Divoko som zreval, aby som dodal odvahy sebe a mojim druhom v zbrani, a zaútočil som na obludu, takmer som to ani nepostrehol ako sa na mňa vrhla jedna z hláv, úkrok vľavo – vyhol som sa len o milimetre a zuby cvakli naprázdno, prudko seknem zhora, zdola ošplechne ma krv, tlstý krk som preťal až na kosť, posádka sa postarala o ďalšie dve hlavy. Hydra sa chcela potopiť, ale už nemala šancu do bokov jej narazili birémy zlámali jej zopár rebier a tým ju znehybnili.

    To už sa ale do boja zapojila nepriateľská flotila, ďalší náraz boli sme ,,loď na lodi,, útočníci sa na nás zosypali ako mravce a až teraz sa začalo zabíjanie. Stále však hrozilo že nás zmietajúca sa Hydra potopí, preskočil som zábradlie a dopadol na zelené šupinaté telo zatial čo ma Cestus kril svojim lukom, trafil šíp do oka hlavy ktorá sa na vrhala a doraziť polomŕtvu obludu už nebol problém.

    Bol som celý od krvi, ale boj ešte neskončil, preskočil som na najbližšiu loď a vo výskoku rozťal lebku nepriateľa ktorý mi nadbehol, sekal som vľavo, vpravo ako šialený no stále ich neubúdalo. Všimol si ma vysoký bojovník v zdobenom brnení, zrejme kapitán tejto zberby a razil si cestu ku mne, nemienil som čakať a presekal som si cestu cez jeho ochrancov a Cestus ktorý ma s niekoľkými vernými nasledoval padol dobodaný pod lesom naježených kopijí. Ja som už mlel z posledného keď sa môj meč zrazil z mečom muža v zdobenej zbroji, séria rýchlych úderov a znova ma zaliala krv, teraz ale moja, naslepo som sekol a zrazil som mu helmu z hlavy.

    Až teraz som ho spoznal a bol to on! Ten bastard, čo ma obral o mesto pobil mojich ľudí, nestačilo mu, že ma ponížil musí ma zabiť, zato teraz okúsi smrť on. Vyzývavo sa zaškľabil a ja som neartikulovane zreval a bil som sa ešte divšie. Ďalší zásah tvár mi rozťal od ľavého ucha po čeľusť až na kosť, ale to ma nemohlo zastaviť– bleskový výpad prerazil som jeho pancier a meč sa zastavil, až na chrbtovej časti zbroje stále mal však dosť sily na posledný úder. Odpotácal som sa, bodla ma kopija možno ich bolo viac ale to som už necítil, prepadol som cez zábradlie a pohltilo ma rozbúrené more.

    Srdce mi zovrela studená ruka, ale to ma už len Hádes čakal vo svojom posmrtnom kráľovstve za riekou Styx, napriek tomu som bol šťastný, lebo som umieral s vedomím, že som sa pomstil.

    V Grepolise prežijú len tí najsilnejší! :grepolis​


    P.S. Dúfam, že nevadí slovenčina a rozsah textu je v poriadku.
    P.P.S. Tiež dúfam, že sa vám bude páčiť tento fiktívny príbeh.
     

Nahoru
:
Uzavřeno pro další odpovědi.