DeletedUser
Guest
Pegas
V minulosti, keď ešte ľudia nežili , existovali na svete rôzne bytosti, ktoré ostali zahalené rúškom tajomstva . Svet bol v tej dobe rozdelený na štyri mocné územia . Najrozsiahlejším územím bola zem morí a oceánov kde žili všetky vodné živočíchy pod pevnou ale spravodlivou rukou rodu hydier na čele z mocnou Anais . Grécko – zem v ktorej žili predchodcovia ľudí - rhódi pod krutou nadvládou Chiméry Dept . Pustozem nazývaná aj zem bez života alebo zem ničoho , v ktorej žili tie najnebezpečnejšie tvory - vlkodlaci , ktorý ako jediný dokázali prežiť v horúcich a dusných podmienkach pustozeme . Za pustozemou bolo najmenšie územie ktoré nieslo názov dolina života , bola to prekrásna krajina plná kvetov , stromov a rozmanitých živočíchov . Všetci tu žili v mieri a preto toto územie nepotrebovalo vládcu .
Náš príbeh začína práve tu, na okraji doliny života, na území,kde žili pegasy . Pegasy sa dožívali niekedy až 500 rokov , boli to vážené a vznešené stvorenia , no jedného dna ich pochytila strašná nákaza, táto nákaza pôsobila iba na pegasov a to tak že im ochrnuli krídla . Pegasy z toho boli úplne zúfalí , našťastie epidémia nepostihla všetkých pegasov . Jeden neochrnutý mladý (teda na ich pomery ) stopäťdesiatdvaročný pegas s menom Dildus šiel k starému nekromantovi Oipidovy po radu , ten mu pomocou veštiacej gule odhalil že liek na ich chorobu je ukrytý v rastline zvanej Adamovo Jablko . Kedysi existovali tri takéto stromy , jeden v pustozemi , ktorý bohužiaľ po príchode vlkodlakov do pustozeme zhorel , druhý v Grécku na ostrove zvanom Lesbos a posledný ukrytý hlboko v zemi oceánov a morí v Jávskej priekope . Dildus si zaumienil že musí toto vzácne ovocie získať a priniesť ho svojmu národu nech to stojí čo to stojí . Márne ho všetci presviedčali že to je nebezpečné a že to nikdy nemôže prežiť , zbalil sa a letel navzdory smrti . Prvých pár desiatok kilometrov bolo v pohode , no Dildus bol už vyčerpaný a musel si oddýchnuť , preto klesol a začal hľadať neaké bezpečné miesto .
Medzitým sa na hranici medzi Gréckom a pustozemou začaly vyvíjať podivné udalosti . Vlkodlaci , ktorý doteraz žili výhradne v pustozemi sa začali vyhrabávať zo svojích skrýš a presúvať smerom do Grécka . Gréci sa museli chopiť zbraní a začať sa brániť , no vlkodlaci boli príliš silní a zatláčali rhódov na východ .
No vráťme sa k nášmu hrdinovi . Dildus práve letel ponad opustené mesto , keď v tom zbadal prízrak , bytosť ktorá bola niečo medzi duchom a rhódom , prízrak jedného rhóda ktorý zomrel v bitke o toto mesto . Dildusa tak prekvapil že na pár sekúnd priam ztŕpol a to stačilo na to aby narazil svojim rohom do skaly, tá sa zosypala aj s ním na zem . Bol zasypaný . Zobudil sa zviazaný o tyč ktorá bola nesená vlkodlakmi smerom k veľkému ohnisku . Je to jeho koniec? Dildusa predviedli k ohnisku a položili ho na dvojicu tyčí , pod neho začali ukladať kusy dreva . Jeden z vlkodlakov priniesol horiacu fakľu a zdalo sa akoby na niekoho čakal. V tom sa spoza nedalekej skaly vynorila veľká postava – vlkodlačí šaman . Akonáhle uvidel Dildusa zastal . Gestom hlavy prikázal vlkodlakom aby Dildusa zložili . Potom sa k nemu prihovoril v jazyku pegasov : „ Náš klan bol postihnutý nákazou , ktorá tu ešte nikdy nebola , hordy vlkodlakov zaútočili na Grécko aj keď sa to nikdy ešte nestalo , mali sme vytvorené teritóriá a s rhódmi sme žili v mieri , nikto nikdy neprekročil hranicu.No teraz pochytila náš klan túžba po krvi rhódov , existuje na to jeden elixír , dá sa vyrobiť iba z adamovho jablka , no strom ktorý rástol v grécku zničili nakazený vlkodlaci . Teraz chcú zničiť aj ten v ríši oceánov . Preto ťa prosím , pomôž nám“ . Dildus bol rád že sa z tejto nepríjemnosti dostal . Šamanovu prosbu prijal . Vlkodlaci ho pohostili a poprosili ho nech si odpočinie , nech u nich ostane aj cez noc . Keď sa Dildus ráno zobudil našiel okolo seba iba samé mŕtvoli , nad ním sa vznášal prízrak ktorý stretol predošlý den . Zavrel oči a keď ich znovu otvoril , prízrak tam už nebol , no pred ním stálo niečo iné , lepšie povedané NIEKTO iný .
Bol to medený golem a pozeral sa priamo na neho. Dildus myslel že sa mu sníva, predsa medený golemi vyhynuli už pred stovkami tisíc rokov . Skúsil pár krát žmurknúť no golem tam stále stál . Pomaly sa presúval smerom na východ – smerom na Grécko . Pegas šiel pomaly za ním neveriac , že to môže byť skutočnosť . Prišli až k útesu mŕtvých – hranici medzi pustozemou a Gréckom . Dildus mal veľkolepý výhľad na grécky poloostrov Tharos . Bol úplne zdevastovaný , kde sa predtým rozprestierali lúky boli teraz len spáleniská , kde predtým stáli domy , hrady a chrámy boli teraz iba ruiny , všade boli kopy mŕtvych , vyzeralo to tu ako keby tadial prešla samotná Smrť . Golem s Dildusom kráčali stále ďalej . Po chvíli chôdze zničenou krajinou napadli Dildusa s golemom nakazený vlkodlaci . Kým golem zabíjal jedného vlkodlaka po druhom , Dildus sa snažil skryť . Zrazu sa nad Dildusom objavil vlkodlak a skočil po ňom. Dildus zavrel oči , čakal na smrť . Počul zavytie . Ked otvoril oči vlkodlak ležal v kúte vedla neho , mŕtvy . Golem sa naneho pozrel a vraví : „ Som Joom , posledný z posledných . Vyšiel som z úkrytu pomôcť nastoliť späť svetu stratenú rovnováhu“ . Dildus pochopil že to nie je sen ale realita . Joom pomohol Dildusovi vstať a pobrali sa ďalej . Čoskoro prišli do hlavného mesta Grécka – Athén . už z diaľky videli že strom na ktorom rástli Adamove jablká je zničený . Celé mesto bolo zničené , v chráme našli jedného rhóda ktorý sa ukryl pred vlkodlakmi , ten im vysvetlil že do mesta vtrhli vlkodlaci a celé ho vypálili , ostatný obyvatelia utiekli na východ smerom k moru a vyplávali na more v nádeji že nájdu novú zem . Pobrali sa teda ďalej na východ . Prišli k najbližšiej prímorskej oblasti , tam povedal Joom Dildusovi : „Tu sa naša cesta rozchádza , ja na more nemôžem som príliž ťažký a potopil by som sa , vydám sa ďalej do krajiny pomáhať kde sa dá , tu máš kúsok golemej medi , je to meď z obrovskou energiou , snáď sa ti raz zíde .“ A tak sa Dildus s Joomom rozišli .
Medzitým v podmorskom kráľovstve zaútočili na hydry prehistorické živočíchy ktoré doteraz žili zabudnuté v podmorských jaskyniach - daphy . Hydry tento útok nečakali a preto sa im ani dostatočne nedarilo brániť . V podmorskom meste vypukol strašný boj . Anais preto zašla po radu za mocnou vešticou Shephou . Tá jej podarovala prístroj vydávajúci ultrazvuk , ktorý zabíja daphy a vraví : „ Prístroj musí byť napájaný mocným zdrojom energie ako je golemá meď ináč nemusí správne fungovať a môže zabiť aj nás !“ „Ale kde zoženiem golemiu meď ?“ Odvetila jej Anais . „ Predsa golemi sú dávno pradávno vyhynutí a nezostali po nich žiadne stopy !“ „Ešte existuje jeden golem , pred pár dňami som zacítila obrovský výtrisk energie , hned som vedela , že sa golem prebudil zo spánku , tak som ho pozorovala , on samotný je strašne ďaleko ale dal kúsok mede pegasovi s menom Dildus , ktorý prahne po Adamovom jablku . Choď , odtrhni jablko a vyhľadaj Dildusa , vymeň s ním jablko za meď a ponáhľaj sa späť .“ Anais si vzala Shephine rady k srdcu , odtrhla Adamovo jablko a vybrala sa hľadať Dildusa .
Dildus práve letel ponad trosky lodí, ktoré zničili daphy . Zrazu sa pred ním zjavil obrovský vodný vír , z neho vystúpila Anais a vraví mu : „ Dildus , naše podmorské mesto napadli daphy , sú to starodávne bytosti , o ktorých sme si mysleli , že sú dávno vyhynuté . Naše mesto nie je schopné brániť sa , ale moja radkyňa Shepha mi podarovala prístroj ktorý by dokázal daphy poraziť , no potrebujem golemú meď , aby fungoval ako má . Preto ti chcem navrhnúť výmenu . Ja ti dám Adamovo jablko , po ktorom toľko túžiš a ty mi dáš ten kúsok medi čo máš od Jooma .“ Dildus ponuku rád prijal . Chvíľu ostal aby videl či hydry porazia daphy a keď sa tak stalo pobral sa domov aj s jablkom . Keď letel ponad územie Grécka , zazdalo sa mu , že ho niečo sleduje , jeho obavy sa potvrdili , za ním letela Dept a bola čoraz bližšie . Keď bola na vzdialenosť sto metrov , začala po Dildusovy chŕliť oheň z jej troch hláv . Dildus mal čo robiť aby ho to na mieste nespopolnilo . Uhýbal sa ako sa len dalo , no stalo sa nevyhnutné , Dept ho zasiahla . Dildus zletel dole ako hnilá hruška rovno do vlkodlačej jamy .Krídla mal doráňané a celé od krvi , preto nemohol vzlietnuť . Vlkodlaci sa približovali . Dildusovi prešli po rozume slová vlkodlačieho šamana . „ Existuje na to jeden elixír , dá sa vyrobiť iba z adamovho jablka .“ Odlomil malý kúsok z jablka a hodil ho jednému vlkodlakovi priamo do vycerenej huby . Vlkodlak kúsok jablka polkol , bolo viditelné ako sa mení . Z očí , ktoré boli ešte pred chvíľou plné hnevu , akoby ten hnev vyprchal . Ostatný vlkodlaci sa ihned vrhli na vyliečeného vlkodlaka , po chíľi bolo po ňom , no vlkodlaci , ktorý sa napili jeho krvi sa začali meniť na normálnych a do nich sa pustili další nakazený . Dildus využil chvíľu nepozornosti a utiekol . Po dvoch týždňoch blúdenia po pustozemi sa dostal konečne do doliny života , kde ho vrúcne uvítali a oslavovali ho ako hrdinu . Pegasy mali znovu svoje krídla , ich vznešenosť bola späť.
Dildus sa vrátil ku svojmu pôvodnému životu a všetko šlo ako predtým . V Grécku ubúdalo nakazených vlkodlakov , pretože ak nakazený vlkodlak uhryzol už vyliečeného tak sa tým vyliečil. Rhódi objavyli nové ostrovy v ríši oceánov a morí a tam sa usadili . Dept zabila svorka nakazených vlkodlakov . Joom keď videl , že sa veci ustálujú , sa vrátil do pustozeme a čakal kým bude znovu potrebný . Vyliečený vlkodlaci objavili v Gréckych mestách knihy rhódov a stávali sa z nich vyspelejšie tvory , postupne osídlili Grécko , obnovili mestá a dali všetko do poriadku .
Neskoršie sa o Dildusovi dozvedeli všetci a kde prišiel tam bol vítaný , v ríši morí a oceánov kde pomohol Anais zachrániť podmorské kráľovstvo . V pustozemi a Grécku kde zachránil vlkodlakov z pazúrov nákazy . A samozrejme v doline života kde pomohol svojmu národu získať späť vznešenosť .
V minulosti, keď ešte ľudia nežili , existovali na svete rôzne bytosti, ktoré ostali zahalené rúškom tajomstva . Svet bol v tej dobe rozdelený na štyri mocné územia . Najrozsiahlejším územím bola zem morí a oceánov kde žili všetky vodné živočíchy pod pevnou ale spravodlivou rukou rodu hydier na čele z mocnou Anais . Grécko – zem v ktorej žili predchodcovia ľudí - rhódi pod krutou nadvládou Chiméry Dept . Pustozem nazývaná aj zem bez života alebo zem ničoho , v ktorej žili tie najnebezpečnejšie tvory - vlkodlaci , ktorý ako jediný dokázali prežiť v horúcich a dusných podmienkach pustozeme . Za pustozemou bolo najmenšie územie ktoré nieslo názov dolina života , bola to prekrásna krajina plná kvetov , stromov a rozmanitých živočíchov . Všetci tu žili v mieri a preto toto územie nepotrebovalo vládcu .
Náš príbeh začína práve tu, na okraji doliny života, na území,kde žili pegasy . Pegasy sa dožívali niekedy až 500 rokov , boli to vážené a vznešené stvorenia , no jedného dna ich pochytila strašná nákaza, táto nákaza pôsobila iba na pegasov a to tak že im ochrnuli krídla . Pegasy z toho boli úplne zúfalí , našťastie epidémia nepostihla všetkých pegasov . Jeden neochrnutý mladý (teda na ich pomery ) stopäťdesiatdvaročný pegas s menom Dildus šiel k starému nekromantovi Oipidovy po radu , ten mu pomocou veštiacej gule odhalil že liek na ich chorobu je ukrytý v rastline zvanej Adamovo Jablko . Kedysi existovali tri takéto stromy , jeden v pustozemi , ktorý bohužiaľ po príchode vlkodlakov do pustozeme zhorel , druhý v Grécku na ostrove zvanom Lesbos a posledný ukrytý hlboko v zemi oceánov a morí v Jávskej priekope . Dildus si zaumienil že musí toto vzácne ovocie získať a priniesť ho svojmu národu nech to stojí čo to stojí . Márne ho všetci presviedčali že to je nebezpečné a že to nikdy nemôže prežiť , zbalil sa a letel navzdory smrti . Prvých pár desiatok kilometrov bolo v pohode , no Dildus bol už vyčerpaný a musel si oddýchnuť , preto klesol a začal hľadať neaké bezpečné miesto .
Medzitým sa na hranici medzi Gréckom a pustozemou začaly vyvíjať podivné udalosti . Vlkodlaci , ktorý doteraz žili výhradne v pustozemi sa začali vyhrabávať zo svojích skrýš a presúvať smerom do Grécka . Gréci sa museli chopiť zbraní a začať sa brániť , no vlkodlaci boli príliš silní a zatláčali rhódov na východ .
No vráťme sa k nášmu hrdinovi . Dildus práve letel ponad opustené mesto , keď v tom zbadal prízrak , bytosť ktorá bola niečo medzi duchom a rhódom , prízrak jedného rhóda ktorý zomrel v bitke o toto mesto . Dildusa tak prekvapil že na pár sekúnd priam ztŕpol a to stačilo na to aby narazil svojim rohom do skaly, tá sa zosypala aj s ním na zem . Bol zasypaný . Zobudil sa zviazaný o tyč ktorá bola nesená vlkodlakmi smerom k veľkému ohnisku . Je to jeho koniec? Dildusa predviedli k ohnisku a položili ho na dvojicu tyčí , pod neho začali ukladať kusy dreva . Jeden z vlkodlakov priniesol horiacu fakľu a zdalo sa akoby na niekoho čakal. V tom sa spoza nedalekej skaly vynorila veľká postava – vlkodlačí šaman . Akonáhle uvidel Dildusa zastal . Gestom hlavy prikázal vlkodlakom aby Dildusa zložili . Potom sa k nemu prihovoril v jazyku pegasov : „ Náš klan bol postihnutý nákazou , ktorá tu ešte nikdy nebola , hordy vlkodlakov zaútočili na Grécko aj keď sa to nikdy ešte nestalo , mali sme vytvorené teritóriá a s rhódmi sme žili v mieri , nikto nikdy neprekročil hranicu.No teraz pochytila náš klan túžba po krvi rhódov , existuje na to jeden elixír , dá sa vyrobiť iba z adamovho jablka , no strom ktorý rástol v grécku zničili nakazený vlkodlaci . Teraz chcú zničiť aj ten v ríši oceánov . Preto ťa prosím , pomôž nám“ . Dildus bol rád že sa z tejto nepríjemnosti dostal . Šamanovu prosbu prijal . Vlkodlaci ho pohostili a poprosili ho nech si odpočinie , nech u nich ostane aj cez noc . Keď sa Dildus ráno zobudil našiel okolo seba iba samé mŕtvoli , nad ním sa vznášal prízrak ktorý stretol predošlý den . Zavrel oči a keď ich znovu otvoril , prízrak tam už nebol , no pred ním stálo niečo iné , lepšie povedané NIEKTO iný .
Bol to medený golem a pozeral sa priamo na neho. Dildus myslel že sa mu sníva, predsa medený golemi vyhynuli už pred stovkami tisíc rokov . Skúsil pár krát žmurknúť no golem tam stále stál . Pomaly sa presúval smerom na východ – smerom na Grécko . Pegas šiel pomaly za ním neveriac , že to môže byť skutočnosť . Prišli až k útesu mŕtvých – hranici medzi pustozemou a Gréckom . Dildus mal veľkolepý výhľad na grécky poloostrov Tharos . Bol úplne zdevastovaný , kde sa predtým rozprestierali lúky boli teraz len spáleniská , kde predtým stáli domy , hrady a chrámy boli teraz iba ruiny , všade boli kopy mŕtvych , vyzeralo to tu ako keby tadial prešla samotná Smrť . Golem s Dildusom kráčali stále ďalej . Po chvíli chôdze zničenou krajinou napadli Dildusa s golemom nakazený vlkodlaci . Kým golem zabíjal jedného vlkodlaka po druhom , Dildus sa snažil skryť . Zrazu sa nad Dildusom objavil vlkodlak a skočil po ňom. Dildus zavrel oči , čakal na smrť . Počul zavytie . Ked otvoril oči vlkodlak ležal v kúte vedla neho , mŕtvy . Golem sa naneho pozrel a vraví : „ Som Joom , posledný z posledných . Vyšiel som z úkrytu pomôcť nastoliť späť svetu stratenú rovnováhu“ . Dildus pochopil že to nie je sen ale realita . Joom pomohol Dildusovi vstať a pobrali sa ďalej . Čoskoro prišli do hlavného mesta Grécka – Athén . už z diaľky videli že strom na ktorom rástli Adamove jablká je zničený . Celé mesto bolo zničené , v chráme našli jedného rhóda ktorý sa ukryl pred vlkodlakmi , ten im vysvetlil že do mesta vtrhli vlkodlaci a celé ho vypálili , ostatný obyvatelia utiekli na východ smerom k moru a vyplávali na more v nádeji že nájdu novú zem . Pobrali sa teda ďalej na východ . Prišli k najbližšiej prímorskej oblasti , tam povedal Joom Dildusovi : „Tu sa naša cesta rozchádza , ja na more nemôžem som príliž ťažký a potopil by som sa , vydám sa ďalej do krajiny pomáhať kde sa dá , tu máš kúsok golemej medi , je to meď z obrovskou energiou , snáď sa ti raz zíde .“ A tak sa Dildus s Joomom rozišli .
Medzitým v podmorskom kráľovstve zaútočili na hydry prehistorické živočíchy ktoré doteraz žili zabudnuté v podmorských jaskyniach - daphy . Hydry tento útok nečakali a preto sa im ani dostatočne nedarilo brániť . V podmorskom meste vypukol strašný boj . Anais preto zašla po radu za mocnou vešticou Shephou . Tá jej podarovala prístroj vydávajúci ultrazvuk , ktorý zabíja daphy a vraví : „ Prístroj musí byť napájaný mocným zdrojom energie ako je golemá meď ináč nemusí správne fungovať a môže zabiť aj nás !“ „Ale kde zoženiem golemiu meď ?“ Odvetila jej Anais . „ Predsa golemi sú dávno pradávno vyhynutí a nezostali po nich žiadne stopy !“ „Ešte existuje jeden golem , pred pár dňami som zacítila obrovský výtrisk energie , hned som vedela , že sa golem prebudil zo spánku , tak som ho pozorovala , on samotný je strašne ďaleko ale dal kúsok mede pegasovi s menom Dildus , ktorý prahne po Adamovom jablku . Choď , odtrhni jablko a vyhľadaj Dildusa , vymeň s ním jablko za meď a ponáhľaj sa späť .“ Anais si vzala Shephine rady k srdcu , odtrhla Adamovo jablko a vybrala sa hľadať Dildusa .
Dildus práve letel ponad trosky lodí, ktoré zničili daphy . Zrazu sa pred ním zjavil obrovský vodný vír , z neho vystúpila Anais a vraví mu : „ Dildus , naše podmorské mesto napadli daphy , sú to starodávne bytosti , o ktorých sme si mysleli , že sú dávno vyhynuté . Naše mesto nie je schopné brániť sa , ale moja radkyňa Shepha mi podarovala prístroj ktorý by dokázal daphy poraziť , no potrebujem golemú meď , aby fungoval ako má . Preto ti chcem navrhnúť výmenu . Ja ti dám Adamovo jablko , po ktorom toľko túžiš a ty mi dáš ten kúsok medi čo máš od Jooma .“ Dildus ponuku rád prijal . Chvíľu ostal aby videl či hydry porazia daphy a keď sa tak stalo pobral sa domov aj s jablkom . Keď letel ponad územie Grécka , zazdalo sa mu , že ho niečo sleduje , jeho obavy sa potvrdili , za ním letela Dept a bola čoraz bližšie . Keď bola na vzdialenosť sto metrov , začala po Dildusovy chŕliť oheň z jej troch hláv . Dildus mal čo robiť aby ho to na mieste nespopolnilo . Uhýbal sa ako sa len dalo , no stalo sa nevyhnutné , Dept ho zasiahla . Dildus zletel dole ako hnilá hruška rovno do vlkodlačej jamy .Krídla mal doráňané a celé od krvi , preto nemohol vzlietnuť . Vlkodlaci sa približovali . Dildusovi prešli po rozume slová vlkodlačieho šamana . „ Existuje na to jeden elixír , dá sa vyrobiť iba z adamovho jablka .“ Odlomil malý kúsok z jablka a hodil ho jednému vlkodlakovi priamo do vycerenej huby . Vlkodlak kúsok jablka polkol , bolo viditelné ako sa mení . Z očí , ktoré boli ešte pred chvíľou plné hnevu , akoby ten hnev vyprchal . Ostatný vlkodlaci sa ihned vrhli na vyliečeného vlkodlaka , po chíľi bolo po ňom , no vlkodlaci , ktorý sa napili jeho krvi sa začali meniť na normálnych a do nich sa pustili další nakazený . Dildus využil chvíľu nepozornosti a utiekol . Po dvoch týždňoch blúdenia po pustozemi sa dostal konečne do doliny života , kde ho vrúcne uvítali a oslavovali ho ako hrdinu . Pegasy mali znovu svoje krídla , ich vznešenosť bola späť.
Dildus sa vrátil ku svojmu pôvodnému životu a všetko šlo ako predtým . V Grécku ubúdalo nakazených vlkodlakov , pretože ak nakazený vlkodlak uhryzol už vyliečeného tak sa tým vyliečil. Rhódi objavyli nové ostrovy v ríši oceánov a morí a tam sa usadili . Dept zabila svorka nakazených vlkodlakov . Joom keď videl , že sa veci ustálujú , sa vrátil do pustozeme a čakal kým bude znovu potrebný . Vyliečený vlkodlaci objavili v Gréckych mestách knihy rhódov a stávali sa z nich vyspelejšie tvory , postupne osídlili Grécko , obnovili mestá a dali všetko do poriadku .
Neskoršie sa o Dildusovi dozvedeli všetci a kde prišiel tam bol vítaný , v ríši morí a oceánov kde pomohol Anais zachrániť podmorské kráľovstvo . V pustozemi a Grécku kde zachránil vlkodlakov z pazúrov nákazy . A samozrejme v doline života kde pomohol svojmu národu získať späť vznešenosť .
Naposledy upraveno moderátorem:
)